Zaujímavosti

Milí občania, v dnešnom svete, kedy sa ponáhľame za dosiahnutím svojich cieľov a sme zaneprázdnení vyhliadkami do budúcnosti, nemáme ‘‘čas‘‘ žiť v prítomnosti, nie to ešte pamätať na minulosť. Rozhodli sme sa preto pre zaujímavý projekt, v ktorom Vás v najbližších mesiacoch oboznámime s históriou našej obce. Cieľom tohto projektu je priblížiť udalosti, ktoré sa v našej obci diali za čias minulých.

Podľa archívnych dokladov sa vznik obce datuje na rok 1402, kedy obec vytvorilo asi 8 rodín, ktoré sa prisťahovali z panstva hradu Skrabské. Postavili si drevené domy a ich práca spočívala v prieskume železnej rudy.

Názvy obce:
1402 – Rewdelfalwa; 1414 – Reudel; 1474 – Rywdel; 1773 – Rudlyow; 1907 – Ercfalva ( maďarský názov); 1920 – Rudlov

September:
1944 – Na začiatku septembra 1944 bol pri gréckokatolíckom chráme pochovaný nemecký vojak Erich Lichte. Pohreb obstarala skupina Nemcov. Z našich občanov tam bol prítomný Rudolf Dostal, ktorý robil tlmočníka. V závere obradu Nemec povedal – ,,Hore hlavy, neklesajte v duchu lebo za jedného z nás musí zomrieť desať podliakov‘‘.
1948 – 21. septembra, bez ohľadu na to, na ktorý deň to vyšlo, sa v našej dedine každoročne konala odpustová slávnosť. Pred chrámom sa stále rozložili ‘‘medovnikári‘‘, ktorí predávali svoje výrobky. Zvykom bolo, že mládenci kupovali dievčatám srdiečka. Po odpuste a hostine sa konala zábava v krčme u Peržeľa, na ktorej hral ‘‘starý Šelik‘‘. Zábavu mali na starosti regrúti, ktorí k 1.10. rukovali na vojenčinu.
1962 – V obci bolo zakúpené prvé osobné auto značky Škoda 440. Auto si zakúpil Belinský Mikuláš. Cena vozidla bola 27 500Kčs
1970 – Michal Varga si zakúpil prvý plynový sporák v obci. Cena sporáku bola 1 550Kčs.
1989 – Ceny v Pohostinstve Javorina – Pivo Šariš 12‘ – 4,60Kčs; Borovička – 5,5Kčs; Rum – 6,3Kčs; cigarety Zora – 3,3Kčs; Mars – 5,5Kčs; Clea – 7,7Kčs; Dalila – 8,8Kčs; Petra – 10Kčs; Sparta – 15Kčs
1994 – začiatok plynofikácie obce; napojených 26 domácnosti
2002 – Obec Rudlov si pripomína 600 rokov od prvej písomnej zmienky

Milí občania, prinášame Vám druhú časť z edície ‘‘História obce Rudlov‘‘. Tešíme sa, že prvá časť tohto projektu mala úspech a veríme, že v nastavenom trende budeme pokračovať aj naďalej.

V roku 1787 mala naša obec 420 občanov, čím patrila k väčším obciam v okolí. V tom čase boli naši občania známi najmä výrobou kôs, ktoré vyrábali pre široké okolie. V tomto období patrila obec grófovi Forgáčovi.
1831 (roľnícke povstanie) – 31.augusta sa konala poprava 41 povstalcov, medzi nimi boli aj dvaja Rudlovčania – Ján Pupko a Michal Masič. Obaja mali pred popravou možnosť vysloviť posledné slová. Pupko si pred popravou zaspieval pesničku: ,,Šibenička nová, z javorovho dreva, budze na nej višec Pupkov syn z Rudlova.‘‘ Masič pred popravou povedal: ,,Ej, pánove, keby ja bul znal, že ja višec budzem, inakši by ja s vami bul zučtoval.‘‘
1831 – V čase od 22.7. do 27.8.1831 zomrelo v našej obci na choleru 54 občanov.
18.12.1817 – na fare sa narodil národný buditeľ a jeden zo zakladateľov Matice Slovenskej, Adolf Ivanovič Dobriansky
1822 – bol postavený gréckokatolícky chrám
1867 – v Uhorsku bola vytvorená prvá katastrálna mapa našej obce
– V obci sa v tom čase nachádzalo 70 drevených domov ( z toho 2 slúžili ako mlyny )
– Takisto sa v obci nachádzalo 5 murovaných domov – chrám, hostinec, 2 hospodárske budovy a dom veľkostatku
V roku 1867 hospodárilo v obci 47 sedliackych domácnosti. Najväčším vlastníkom pôdy bol v tom čase Ján Gordan ktorý vlastnil pôdu o veľkosti 9ha 61ar 31m². Druhým najväčším vlastníkom pôdy bol Vasil Gordan. Obaja vlastnili lúky ,,Pred Suchu dolinu‘‘
19.3.1901 – Adolf Ivanovič Dobriansky zomiera
1909 – výstavba budovy školy
1940 – výstavba cesty Soľ – Rudlov

História PD

Dňa 11.4.1958 začala ‘‘presvedčovacia akcia‘‘ pre vstup našich roľníkov do Jednotného roľníckeho družstva (JRD). ‘‘Presvedčovacia rada‘‘ začala od 11.4. do 26.4.1958 robiť pohovory najprv s členmi rady. Postupne sa pohovory robili aj s členmi MNV a neskôr po jednotlivých domácnostiach. Pohovory prebiehali na pôde MNV alebo členovia rady navštevovali jednotlivých občanov priamo doma. Už v prvých dňoch sa rade podarilo získať 14 členov. Postupne sa pridávali aj ďalší a k 25.4.1958 malo JRD 53 členov.
Dňa 26.4.1958 sa konala ustanovujúca schôdza JRD. Z celkovej výmery 584 ha poľnohospodárskej pôdy pripadlo pre JRD 544 ha a pre súkromných roľníkov, ktorí doposiaľ nepodpísali prihlášky, 40 ha. Na jedného člena JRD pripadalo 5,25 ha poľnohospodárskej a 4,67 ha ornej pôdy.
Vedenie JRD:
Homičko Juraj – predseda JRD; Peržeľ Štefan – účtovník JRD; Peržeľ Ján ml. – agronóm JRD; Dobranský Mikuláš – vedúci živočíšnej výroby JRD; Krivák Michal – skladník JRD; Jackanin Michal – vedúci stavebnej skupiny; Benčík Jozef – pokladník JRD.
Z farskej stodoly a maštale bola zriadená ošipáreň. Prvé kŕmičky ktoré v ošipárni pracovali boli Horňáková Mária a Dobranská Mária. Práca krmičiek bola veľmi namáhavá, keďže v tom čase neboli vytvorené podmienky a zázemie. Voda a potrava sa donášala ručne na vzdialenosť 100 metrov.
Pre prvé jesenné práce bol k dispozícií jeden traktor, ktorý mal na starosti Habina Ján. Členovia JRD zistili, že jedným traktorom nedokážu pripraviť pôdu o rozlohe 90ha. Preto sa rozhodli že na práce nasadia aj všetky záprahy. Bolo zapojených 12 konských záprahov, 6 záprahov volov a 25 kravských záprahov.
V roku 1959 sa na hornom konci na pozemkoch cirkevnej lúky začalo s výstavbou poľnohospodárskych budov. V tomto roku sa dokončila maštaľ – Kravín T45 na 45 kusov hovädzieho dobytka, ošipáreň pre 200 kusov. Vo výstavbe bol kravín T-77 na 100 kusov hovädzieho dobytka, ktorý sa ukončil v roku 1960 a kurín T-37 pre 1500 kusov hydiny. Takisto sa v roku 1959 vybudovali dve studne.
V roku 1960 sa postavili aj ďalšie poľnohospodárske budovy, čím sa zvýšila aj stav zvierat. K 31.12.1960 bol stav zvierat nasledovný:
– 180 kusov hovädzieho dobytka, z toho 68 kusov kráv
– 280 kusov ošípaných, z toho 34 prasníc
– 1570 kusov hydiny, z toho 270 kusov nosníc
– 8 kusov ťažných koní

Cirkev v obci

Podľa historických dokumentov žili v Rudlove Rusíni už pred rokom 1585. Môžeme teda predpokladať, že začiatok cirkvi v našej obci sa datuje práve v období okolo tohto roku. Prvý záznam o pôsobení farára v našej obci je z roku 1726, kedy v Brusnici podpísal Vasiľ Dobranský, farár z Rudlova, text Zamoščského vyznania viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamošč.
V roku 1750 nemala farnosť žiadne filiálky a žilo v nej 200 veriacich schopných spovede. V roku 1792 do farnosti patrili aj obce Soľ, Čaklov a Zámutov, a to až do zriadenia farnosti v Zámutove v roku 2000.
Drevený chrám podľa tradície v priestore terajšej farskej záhrady bol zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky a podľa historických dokumentov sa v roku 1746 nachádzal vo veľmi dobrom stave. V roku 1796 mali patronátne právo nad chrámom Štefan Pulsky a Gabriel Dobay. Chrám bol drevený s murovaným presbytériom a mal kapacitu 250 ľudí.
V roku 1821 mala patronátne právo nad farským chrámom grófka Juliana, vdova po grófovi Forgáčovi. Nasledujúci rok, t.j. v roku 1822, veriaci postavili nový murovaný chrám, ktorý stojí dodnes. Tento chrám bol v roku 1887 úplne obnovený a v roku 1912 prebehla rekonštrukcia interiéru. Do chrámu pribudol nový ikonostas a oltár. Nasledujúci rok bola vymenená strecha. Chrám je vybudovaný na staršom, pravdepodobne stredovekom základe. Z architektonického hľadiska ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovo uzavretým presbytériom a nápadne dlhou dispozíciou. Vnútorný priestor je krytý pruskými klenbami.
V roku 1967 dostal chrám novú fasádu. O 7 rokov neskôr bola na chráme opäť menená strecha. Po revolúcií, v roku 1990 došlo k odstráneniu ikonostasu a o dva roky neskôr k výmene oltára. V rokoch 2002 – 2004 bola strecha chrámu aj veže nanovo vymenené.
Naša farnosť realizovala v rokoch 2011 – 2013 výstavbu novej farskej budovy. Novú farskú budovu vysvätil 29.septembra 2013 prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.
Vo farnosti sa konali sväté misie v rokoch 1930, 1944, 1967, 2013 a 2014.

V novembri si pripomíname dva významné sviatky: 1. novembra je to slávnosť Všetkých svätých a 2. novembra – Spomienka na všetkých zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Počas tohto sviatku spomíname na našich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami. Tento sviatok má úzku súvislosť s kresťanstvom a cirkvou. V našej obci je prvá zmienka obsadenia farára od roku 1726. Od tohto obdobia sa v našej farnosti vystriedali títo farári :

1726 – 1750 Vasiľ Dobranský
1746 – 1796 Ján Dobranský st.
1796 – 1807 Vasiľ Ladižinský
1806 – 1807 Teodor Ranáč
1807 – 1817 Juraj Kmeť
1817 – 1823 Ján Dobranský
1824 – 1846 Peter Viravec
1846 – 1847 Alexander Demjanovič
1847 – 1850 Albert Bradáč
1850 – 1870 Jozef Danielovič
1870 – 1887 Andrej Petrašovič
1888 – 1922 Anton Brinský
1922 – 1934 Mikuláš Takáč
1933 – 1934 Alexej Desatnik
1934 – 1951 Jozef Želinský
1968 – 1972 Jozef Želinský
1972 – 2003 Michal Hulaj
2003 – 2009 Jozef Sopko
2009 – 2017 Peter Olšavský
2017 – Marek Saraka

Pri chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky sú pochovaní Jozef Danielovič a Andrej Petrašovič. Na miestnom cintoríne je pochovaný Anton Brinský s manželkou.

FK Javorina RUDLOV

História futbalu v Rudlove sa začala písať ustanovujúcou schôdzou telovýchovnej jednoty, ktorá sa konala 16.12.1961 v základnej škole. Za členov TJ sa prihlásilo 56 ľudí. Historicky prvým prezidentom sa stal Belinský Mikuláš, ktorého vo výbore doplnili Varga Juraj (tajomník), Dobranský Ján (pokladník), Markuš Michal (metodik), Krivák Michal, Sedlák Mikuláš a Baník Michal (členovia výboru). Telovýchovná jednota dostala na schôdzi názov ‘‘Javorina‘‘, podľa hory Javorová.
Vtedajšia súťaž bola rozdelená do tried. Od roku 1963 do roku 1966 sme hrali IV.triedu okresu Michalovce. V roku 1966 sme postúpili do III.triedy, ktorú sme o dva roky neskôr vyhrali a postúpili do II.triedy okresu Vranov nad Topľou. V II.triede sme účinkovali nepretržite 16 rokov. V roku 1984 nám za neplnenie odznaku zdatnosti odpočítali 2 body, čoho následkom sme vypadli naspäť do III.triedy. Po reorganizácií súťaží sme od roku 1987 pôsobili v Majstrovstvách okresu Vranov nad Topľou.
Nezmazateľnými písmenami sa do histórie nášho klubu zapísal Michal Sukovský, ktorý je funkcionárom od roku 1971 a stál pri všetkých historických aj novodobých úspechoch klubu.
V novodobej histórií žneme úspechy od roku 2015. Pod značkou FK Javorina Rudlov sa nám v rozmedzí od roku 2015 do roku 2018 podarilo 2x získať majstrovský titul v VI.lige. V roku 2018 náš klub zaznamenal historický postup do V.ligy. Okrem postupu sa v roku 2018 v športovom areáli zrekonštruovala budova, zaviedla kanalizácia a odpad.
Momentálne pôsobíme v VI.lige, v ktorej sme sa po jesennej časti umiestnili na druhom mieste so stratou dvoch bodov na lídra z Vechca.

Prezidenti klubu:
1961 – 1969 BELINSKÝ Mikuláš
1969 – 1970 VARGA Juraj
1970 – 1971 PERŽEĽ Štefan
1971 – 1976 NEMČÍK Andrej
1976 – 1982 SUKOVSKÝ Michal
1982 – 1984 BELINSKÝ Ján
1984 – 1990 SUKOVKSÝ Michal
1990 – 1992 VIRBOVÁ Anna
1992 – 1993 VARGA Jozef
1993 – 1997 SUKOVSKÝ Michal
1997 – 1998 MARKUŠ Michal
1998 – 2004 GORDAN Michal ml.
2004 – 2004 GORDAN Milan
2004 – 2005 JANOČKO Juraj
2005 – 2007 NEMČÍK Ondrej
2007 – 2012 JANOČKO Juraj
2012 – 2015 Žiadna činnosť
2015 – 2017 TREBUŇÁK Jozef
2017 – SUKOVSKÝ Peter

Momentálny výbor FK Javorina Rudlov:
Predseda – SUKOVSKÝ Peter
Podpredseda/Tajomník – MARKUŠ Michal
Pokladník – Ing. SUKOVSKÁ Jana
ISSF manažér – Ing. KMEC Milan
Členovia výboru – GORDAN Patrik, GORDAN Michal, BOCHIN Matúš, KOCÚR Miroslav, SUKOVSKÝ Michal, LEŠKO Marcel, LEŠKO Matúš, KOPER Marek, MASIČ Ján, VARGA Jozef, TREBUŇÁK Jozef
Hospodári – VARGA Jozef, VARGOVÁ Gabriela, SLANINOVÁ Tatiana

V dnešnej časti histórie našej obce sa bližšie pozrieme na to, aké zvyklosti mali naši predkovia na Vianoce a rovnako nazrieme aj do histórie počasia, ktoré bolo v našej oblasti v minulosti, v období najkrajších sviatkov v roku.
V povojnových rokoch ( 1945+) sa v našej obci slávili Vianoce podľa gréckokatolíckej tradície, od 6.januára. Oslavy Nového roka tak pripadali na 14.januára. V Rudlove bolo zvykom, že stále na oslavu Nového roka, t. j. 14.januára, chodili od rána od 4:00 muzikanti – Šelikovci, z domu do domu a radostne oznamovali príchod Nového roka. V podobnom duchu, ako to robili Šelikovci, sa už niekoľko desaťročí v našej obci udržiava tradícia jasličkárov – ‘‘Gubašov‘‘. Chlapci chodia stále 26.decembra z domu do domu a ohlasujú narodenie malého Ježiška. Táto tradícia má v našej obci veľkú obľubu a postupne sa dedí z generácie na generáciu.
V roku 1947 bola v našej obci suchá a mrazivá zima, no snehu bolo málo. Počasie v roku 1947 nebolo priaznivé počas celého roka, čo sa odzrkadlilo na úrode.
V roku 1949 zasiahla naše územie tuhá zima, v obci a na poliach bola snehová pokrývka 30-40cm a v lese 70-80cm. Priemerné teploty dosahovali cez deň od -20 do -25 stupňov Celzia. Povozníci, ktorí mali kone, vozili drevo z lesa na sklad do Čemerného a do Soli na saniach.
V roku 1952 bola v našej obci dlhá a veľmi tuhá zima. Teploty prekračovali -20 stupňov Celzia. Na ceste z Rudlova do Soli sa vytvorili takmer dvojmetrové snehové záveje, ktoré robili celú zimu problém s dovozom potravín do dediny. Na to, aby mohli mať občania čerstvé potraviny, museli ručne odpratať sneh z cesty a vytvoriť aspoň akú-takú prístupovú cestu do dediny.
Začiatok roka 1962 bol v našej oblasti nadpriemerne teplý. Nezvyčajné počasie plné dažďov malo za následok chrípkovú epidémiu, ktorá postihla našu obec. Z tohto dôvodu sa v januári 1962 na 20 dní prerušilo školské vyučovanie.
Koniec roka 1979 so sebou priniesol veľmi teplú zimu. Počas celého decembra boli teploty nad bodom mrazu. Na začiatku mesiaca dokonca teplota dosahovala 10-12 stupňov Celzia. Vianoce boli bez snehu a bez mrazov. O rok neskôr začala zima už v novembri. Prvý sneh napadol už 4.11. a zima sa držala až do začiatku decembra. Prvého decembra bola v našej obci silná fujavica, kvôli ktorej bola cesta medzi Rudlovom a Soľou neprejazdná.
Rok 1986 potvrdil známe slovenské porekadlo – Katarína na ľade, Vianoce na blate. Koncom novembra, na Kataríny, zasiahlo našu oblasť výdatné sneženie. Vianoce už ale neboli také chladné a počasie v období sviatkov dosahovalo teplotu 4 stupne nad bodom mrazu.
V nasledujúcich rokoch bolo obdobie Vianoc zväčša rovnaké a len málokedy sa stalo, že by si naši občania na Štedrý deň užili snehovú nádielku.
Snehové Vianoce si naši obyvatelia naplno užili v roku 1996, kedy síce pár dni pred sviatkami výdatne pršalo a hladina potoka nebezpečne stúpla, no od 17.decembra udreli silné mrazy so snehom, ktoré vydržali až do januára budúceho roka.
Jedna z najväčších snehových kalamít nás zasiahla vo februári 1999. Od piatku večera (12.2.) do sobotňajšej noci zavialo cestu do obce. Cesta k Rudlovu a všetky miestne komunikácie boli odhrnuté za pomoci buldozéra, ktorý navigoval vtedajší starosta spolu s poslancami

18. január je pre Rudlov významným dňom. V tento deň vojská červenej armády oslobodil aj našu obec spod nadvlády fašizmu. Tieto posledné januárové dni každoročne patria spomienke na ťažké chvíle i hrdinstvo našich osloboditeľov v národnooslobodzovacom boji. V dnešnej dobe si nevieme už predstaviť koľko utrpenia, koľko ľudských životov sa skrýva za touto spomienkou.

Dnes sme vďační vojakom a dôstojníkom i všetkým, ktorí s nasadením vlastného života bojovali za slobodu a mierové usporiadanie sveta. Sme vďační hlavne priamym účastníkom týchto bojov a padlým bojovým druhom, pretože svojim odhodlaním zažali plamienok nádeje na spravodlivejšiu budúcnosť pre našu obec, krajinu a ich občanov. Preukázali vieru v trvalé ľudské hodnoty, ale i solidaritu a priateľstvo s ostatnými národmi, keď spoločne vo veľkej protihitlerovskej koalícii prinútili fašizmus kapitulovať.

Pred oslobodením našej obce boli naši obyvatelia poznačení vojnou. Vianoce sa podľa starých tradícií slávili 6.januára. No v roku 1945 boli iné, ako dovtedy. Naši občania žili v strachu a v neistote. Každý občan si počas týchto Vianoc želal, aby nemecké vojská pri prechode fronty nevypálili našu obec a nevyhnali občanov z ich vlastných príbytkov. Aj to svedčí o tom, aká krutá bola vojna a aké útrapy museli prežívať naši predkovia.

Z historickým záznamov vieme, že situácia v našej obci sa začala upokojovať v utorok, 16.1.1945. Nemci, ktorí boli v našej obci si začali baliť veci a pripravovali sa na ústup. Naši občania sa Nemcov pýtali čo sa deje, prečo sa balia. Na tieto otázky im Nemci potajme odpovedali, že odchádzajú, pretože prichádza ‘‘Ivan‘‘, čo bolo krycie meno pre Rusov.

Na ďalší deň Nemci chodia po našich občanoch, zabíjajú ošípané a nakladajú si ich na autá a povozy. Naši chlapi zo strachu pred tým, že ich Nemci pri ústupe zoberú so sebou, utekajú do lesa ‘‘pod Malinu‘‘ a k Hájenkám a skrývajú sa v hustom smrekovom lese, kde si zakladajú ohne. Doobeda toho dňa odišli z našej obce všetci Nemci. Niektorí chlapi sa z lesa vrátili, no väčšina chlapov ostala v lese aj cez noc zo strachu, že by sa Nemci mohli vrátiť späť do dediny. Obavy týchto chlapov sa aj naplnili. Večer prišli do našej obce 2 nákladné autá Nemcov ale keď zistili, že sa ich kolegovia v obci už nenachádzajú, našťastie odišli.

Vo štvrtok, 18.1.1945 prišli v poludňajších hodinách prví sovietski vojaci, ktorých na konskom povoze priviezol Michal Ocilka zo Zámutova. Ich príchod do dediny bol oznámený rozozvučaním všetkých troch zvonov. Zvuk zvonov prilákal do obce aj chlapov, ktorí cez noc ostali v lese. Sovietskych vojakov vítali všetci naši občania veľmi vrúcne a veľmi milo. Podľa starých slovanských zvykov boli vojaci v našej obci vítaní chlebom a soľou.

Hrdinské činy osloboditeľov našej obce zostanú navždy zapísané v jej histórii i v mysliach každého z nás.

História – obchody a služby

Medzi prvými obchodníkmi v obci boli Peržeľ Ján st. a Peržeľová Anna. Ján Peržeľ prevádzkoval súkromnú krčmu od roku 1941. Ľudia boli s krčmárom spokojní. Pochvaľovali si najmä dostatok tovaru a takisto to, že krčmár bol priateľský a keď bola dobrá partia, neváhal si s nimi zahrať karty.

Anna Peržeľová prevádzkovala obchod s textilom. Obchod s rozličným tovarom mal Štefan Hardoň, v tom čase komisár obce. V obchode si mohli občania zadovážiť napríklad soľ, cukor, marmeládu, margarín, ryžu, droždie, petrolej alebo sklá na lampy.

V roku 1949 bol zriadený družstevný obchod, ktorého vedúcou osobou bola Drobňaková Mária. Obchod založilo Ľudové spotrebné družstvo Vranov nad Topľou. Najväčšou výhodou obchodu bolo to, že v tom čase bol v obchode najväčší výber tovaru, ktorý bol pravidelne dopĺňaný.

V roku 1972 bolo v obci pohostinstvo Javorina Rudlov. Vedúcou bola Helena Markušová. Pohostinstvo tvorila jedna miestnosť s kapacitou 40 ľudí. Helena Markušová bola vedúcou až do roku 1990, kedy pohostinstvo prebral p. Ťasko z Vranova.

V roku 1974 fungoval v našej obci aj obchod Jednota spotrebné družstvo. Vedúcou predajne bola Anna Kolesárová z Čierneho nad Topľou, ktorá nahradila Jána Fafráka.

Dňa 21.6.1991 prešlo pohostinstvo Javorina privatizáciou. Pohostinstvo prevzal do prenájmu p. Bačovčin z Vranova. Predajcom v pohostinstve bol Ján Gajdoš. Po privatizácií pribudol do pohostinstva farebný televízor. Okrem toho sa zmenili aj ceny tovaru, väčšina tovaru zdražela. Po p. Bačovčinovi prebral pohostinstvo do vlastníctva Pavol Baran z Vranova.

V roku 1992 prebrala predajňu v objekte JRD v Rudlove Mária Gordanová, pracovníčka PD. Výhodou tejto predajne bolo, že ľudia si mohli tovar nakúpiť aj v sobotu.

V blízkosti JRD fungoval aj obchod Jána Oleksinčina. O predaj tovaru sa staral jeho otec Juraj, vtedy 72 ročný. V roku 1993 fungovali v obci 3 predajne – Potraviny, Rozličný tovar a Pohostinstvo.

Od roku 1996 bola zriadená aj súkromná predajňa Agáty Fedorkovej, v ktorej bolo možné nakúpiť rôzny sortiment. Aj napriek malému priestoru mala predajňa veľký výber tovaru.

Súkromnú predajňu si v roku 1997 otvorila aj p. Kvetoslava Jacková. Predajňa slúžila najmä obyvateľom nižného konca našej obce.

Pohostinstvo Javorina, ktoré sa nachádzalo v prednej časti kultúrneho domu, mal od roku 2001 na starosti Michal Tiňo zo Zámutova. Od roku 2003 bol vedúcim pohostinstva Jozef Bačík. V roku 2003 bola v našej obci zriadená súkromná predajňa, ktorú mal na starosti Stanislav Homičko.

Pohostinstvo Javorina Rudlov prebral v roku 2005 do prenájmu Michal Gordan. O rok neskôr prebehla v pohostinstve väčšia rekonštrukcia. Michal Gordan prevádzkoval pohostinstvo Javorina až do roku 2010, kedy začala rekonštrukcia kultúrneho domu.

Súkromná predajňa Agáty Fedorkovej ukončila svoju činnosť v roku 2008. Odvtedy je v našej obci už len súkromná predajňa p. Márie Gordanovej a predajňa COOP Jednoty.

Od roku 2010 sa prevádzkuje miestne Pohostinstvo Javorinka, ktoré sa nachádza v rodinnom dome u Habinovcov.

Z historických prameňov sa dozvedáme, že v roku 1720 mala naša obec 18 domácností a mlyn. Naši predkovia sa venovali najmä práci v lesoch a viniciach, ktoré patrili do chotára našej obce. V tom období boli Rudlovčania známymi výrobcami kôs.

V období druhej svetovej vojny sa v našej obci najviac darí pestovateľom pšenice, ovosu a jačmeňa. Z jarných plodín sú to prevažne zemiaky, kukurica, kapusta, repa, mak a konope.
K obrábaniu pôdy sa používajú prevažne drevené pluhy a drevené brány. No mnohí roľníci už mali v tom čase aj železné pluhy a brány. Na obrábanie pôdy sa používajú záprahy volov a koní, ktoré používali väčší a strední roľníci. Menší roľníci mali k dispozícií kravy. Všetok dobytok bol v čase od polovice apríla až do napadnutia prvého snehu vyháňaný na pastvu. Ako pasienky slúžia – Železná, pod Malinu, pod Hlavačku a Hrabovec. V letných mesiacoch sú jalovice a voly vyháňané až do Uhlísk, kde sú celý čas a nocujú pod stromami.
V roku 1947 postihlo naše územie veľké sucho, ktoré malo katastrofálny dopad na úrodu. Z veľkého sucha nastali obavy, že pre nedostatok obilia nebude možné prezimovať dobytok. Preto sa 14 chlapov z našej dediny rozhodlo odísť k Českým Budějoviciam, kde v pohraničí kosili seno. Tam ho nasušili a vagónmi ho neskôr priviezli až do Soli. Naši občania spolu so senom poprivážali na vagónoch aj starší nábytok, ktorý po sebe zanechali Nemci. Keďže v povojnovom období na tom naša obec nebola najlepšie, nábytok mal u našich občanov patričné využitie. Veľké sucho malo v tom čase dopad aj na ovocné stromy, keďže následkom nedostatku vlahy ich veľa vyschlo.

V roku 1959 bol v našej obci zvýšený výskyt pásavky zemiakovej, ktorá napáchala škody na zemiakoch JRD, záhumienkárov aj jednotlivo hospodáriacich roľníkov. K zamedzeniu jej rozšírenia sa usporadúval zber pásavky zemiakov, do ktorého boli zapojení žiaci 1.-5.ročníka.
Najviac pestované plodiny v roku 1960: pšenica (58 hektárov pôdy); raž (54ha); jačmeň (40ha).

Jedna z najväčších úrod ovocia bola u nás v roku 1982. Urodilo sa veľa sliviek, hrušiek, no najmä jabĺk.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa našim poľnohospodárom darilo veľmi dobre. Za rastlinnej výroby dosahovali najvyššiu úrodu – pšenica ozimná (1 792 ton); kukurica (1 133t); raž (544t); jačmeň ozimný (145t)